Voda ako obchodná komodita

Publikované 02.08.2014, autor admin

Voda ako obchodná komodita

Nedávno prebehla médiami správa o snahe skomercionalizovať voľne dostupné zdroje pitnej vody a využiť ich na komerčný predaj do zahraničia. Vzniklo množstvo pomerne búrlivých reakcií s prevažujúcimi zamietavými postojmi k uvedenému úmyslu. Obavy spoločnosti o obmedzenie prístupu k vode napokon musel utíšiť sám premiér uistením, že vláda naplánuje podporovať žiadne podobné snahy. A to hlavne z dôvodu, že v Európe je momentálne vody dostatok a jej predaj by sa komerčne nevyplatil (to zase odznelo v inej relácii).

Plne súhlasím s týmto postojom. Voda je spoločenské prírodné bohatstvo, ktoré nepatrí nikomu konkrétnemu, preto nikto konkrétny by nemal mať na ňu výlučné právo. Podobne, ako je to s ropou. Hmm... ropa. Surovina, na ktorej zbophatlo niekoľko arabských štátov... asi som nevybral vhodný príklad... tak opravujem - podobne ako .. ako .. minerálne náleziká.... hmmm ... na ktorých bohatnú Čína, Rusko, USA a asi 50 ďalších štátov ... to bol ešte horší príklad .. tak ešte jeden pokus ... nikto by nemal mať na vodu výlučné právo podobne ako nikto nemá výlučné právo na lesy ... hmmmmm ... ale prečo je tu štátny podnik Lesy Slovenskej republiky ... (?)

Dosť sarkastického paralelizmu - prejdem k veci: chcem povedať, že voda ako spoločenský zdroj naozaj by nemal patriť nikomu. Avšak na druhej strane, je škoda nevyužiť prírodné bohatstvo dané našej krajine pozitívnym a transparentným spôsobom pre spoločenský benefit nás všetkých. Štatisticky Slovensko využíva približne 14% z vodných zdrojov na svojom území. Prečo nevyužiť ďalších 3-5% na to, aby štátny rozpočet získal viac peňazí napríklad na stavbu ciest? Na vedu a výskum? Na revitalizáciu vzdelávacieho systému? Vzdáme sa z obáv o zneužitie tohoto benefitu?

Voda patrí všetkým obyvateľom štátu a základný príncip pri narábaní s ňou by mal byť, že obyvatelia štátu z nej spoločne môžu profitovať. V žiadnom prípade by sa nemal obohacovať niekto konkrétny využitím spoločných (a spoločenských) bohatstiev. Ja osobne by som nemal námietky, keby vznikne štátny orgán [napríklad SlovAqua State Export Company :-) ], ktorý by transparetným spôsobom vedel zabezpečiť predaj vody a príjmy z predaja by využil na spoločensky prospešné a potrebné ciele.

Ropa pomohla niekoľkým arabským štátom vybudovať infraštruktúru krajiny. Predaj minerálov, energetických surovín, dreva - a napokon všetkého, s čím sa obchoduje na komoditnej burze - je v princípe o tom istom - využitie geograficky náhodne alokovaných hodnotných prírodných zdrojov.

Cestoval som pomerne dosť po svete, 2,5 roka mimo Slovenska. Videl som, ako sa krajiny stavajú ku svojim bohatstvám, ako si ich ľudia väčšinou uvedomelo chránia a ako často ľutujú, že niečo im chýba. Thajsko je bohaté na ovocie, ale vodu si tam musíte kúpiť v obchodoch. Podobne v Singapúre a na Taiwane - vyspelé krajiny, kde sa však nemôžete napiť z vodovodu. Austrália má už teraz značné problémy so zásobovaním sladkou vodou a prognózy predpokladajú v najbližších desaťročiach zhoršovanie problému. Vo väčšine štátov nemôžete piť vodu z vodovodu. V mnohých častiach sveta je osprchovanie sa luxus. Voda proste je a vždy bude kriticky a vitálne dôležitá prírodná surovina - oveľa dôležitejšia ako je ropa, hoci skreslenie cenovými grafmi tomuto faktu skôr odporuje.

Takže nateraz môžeme byť spokojní - vodu nám nikto na Slovensku brať nebude. Ale verte mi, že táto otázka tu najneskôr o 1 - 2 generácie bude riešená opäť ... a možno už s odlišným výsledkom.


Váš komentár..
Email bude prepísaný napr. na [michal AT gmail DOT com]
Pozn.: Urážlivé alebo nesúvisiace komentáre budú odstránené.
Zadajte prosím výsledok z vyššie uvedeného obrázku.